Keďže financovanie (nielen) Bratislavy je závislé predovšetkým na príjme z podielových daní a tie sa prideľujú mestám nie podľa reálneho počtu obyvateľov, ale podľa počtu prihlásených na trvalý pobyt, Bratislava je oproti iným mestám vo veľkej nevýhode. Podľa odhadu magistrátu býva v Bratislave viac ako 150 tisíc obyvateľov bez trvalého pobytu, čo predstavuje stratu okolo 38 miliónov eur ročne, ktoré by mohli byť súčasťou mestského rozpočtu.
Keď som sa pred dvomi týždňami zamýšľal nad možnými reakciami na moju iniciatívu, očakával som polemiku najmä okolo výšky potenciálnych výnosov, respektíve diskusiu o tom, ako najlepšie by sa dali využiť takto získané finančné prostriedky. Ako to už v živote býva, človek (v tomto prípade ja) mieni…
Debata sa posunula pre mňa neočakávaným spôsobom – začalo sa diskutovať na tému, kto je vlastne Bratislavčanom a kto ním nie je. Definícií sa objavilo v diskusiách na desiatky, tu nie je priestor, aby som sa im podrobne venoval. Poviem aspoň svoj pohľad. Bratislavčanom je podľa mňa každý obyvateľ Bratislavy, ktorý sa ním cíti, kto tu býva a záleží mu na svojom okolí, v ktorom žije. A je podľa mňa jedno, či sem prišiel pred 5 rokmi, pred 15 rokmi alebo jeho rodičia v 70-tych rokoch minulého storočia. Všetci, čo žijeme v Bratislave, sme Bratislavčanmi, ak sa tak cítime. Neexistuje hranica, ktorá nám povie, či je niekto Bratislavčanom alebo nie je. Ako to určíme? Počtom rokov života v Bratislave? ŠPZ-tkou, ktorá začína BA alebo BL? Či počtom navštívených zápasov Slovana v KHL?
Žiadna presne stanovená hranica neexistuje. Vždy pôjde len a len o osobný pocit človeka. Samozrejme sa bude každý cítiť lepšie, ak ho nebude niekto kádrovať v diskusiách na internete alebo v neformálnejšej atmosfére na pracovisku alebo v súkromí.
Zmena trvalého pobytu prinesie pridanú hodnotu v zlepšení verejných služieb každému obyvateľovi Bratislavy. Bratislava je finančne poddimenzovaná, pretože na jej verejné služby sa skladá oveľa menej ľudí ako tých, ktorí tieto služby dennodenne využívajú. Ak ale chceme, aby sa z nich stali Bratislavčania aj de iure, musíme si premyslieť, či kádrovanie na „cezpoľných“ a „domácich“ pomáha alebo nepomáha celej veci. Je zrejmé, že to škodí, a to v nemalej miere. Ak budete niekoho neustále kádrovať, vôbec sa mu nebude chcieť cítiť sa tu ako doma. Prejaví sa to nezáujmom o zmenu trvalého pobytu a možno aj vzťahom a šetrnosťou k verejnému majetku.
Je nevyhnutné si uvedomiť, že všetci, ktorí obývame jedno mesto, chodíme na podobné kultúrne akcie, používame rovnakú cestu. Mať viac obyvateľov je výhodné pre všetkých zúčastnených. Kampaň www.Staň sa Bratislavčanom.sk je mojím prvým krokom k podporovaniu komunity Bratislavčanov, ale aj miestnych komunít v jednotlivých miestnych častiach. Preto, prosím, nekádrujme, ale chovajme sa všetci k sebe bez predsudkov, podporujme spoločnú identitu, okrem dobrého pocitu to prinesie prospech nám všetkým.